Konferencia Otvorený softvér vo vzdelávaní, výskume a v IT riešeniach, ktorú zorganizovala Spoločnosť pre otvorené informačné technológie, sa uskutočnila od štvrtka, 1. júla do nedele 4. júla 2010 v novom areáli Žilinskej univerzity.
Linux je slobodný a otvorený operačný systém. Operačný systém je v užšom zmysle slova základný program (jadro), ktorý musí na každom počítači bežať, aby vôbec dokázal niečo robiť. V širšom zmysle slova predstavuje aj ostatné na ňom nainštalované programy (vtedy sa niekedy používa označenie GNU/Linux, lebo väčšina týchto programov súvisí s projektom GNU). Táto stručná charakteristika môže znamenať niečo iné pre programátorov a niečo iné pre nás, používateľov. Najdôležitejšie pre nás je, že Linux a jeho programy sú zadarmo, že ich možno voľne kopírovať či modifikovať, nikdy s ním nebudú licenčné problémy, nikdy nám nik nepovie, že naša verzia programu už nie je podporovaná a že si teda máme zaplatiť novú a nikdy sa nám nestane, že by sme nevedeli prečítať naše staré dáta len preto, že firma, ktorá nám dávno dávno predala príslušný program už medzitým zanikla. Linux nenapádajú vírusy a je veľmi variabilný – možno ho používať na najnovších počítačoch, ale aj starších a výrazne pomalších. Linux nie je len jeden, sú verzie vhodnejšie na kažodenné použitie ale aj také, ktoré vedia potešiť používateľa s chuťou experimentovať. Netreba však mať strach pred variabilitou. Základné programy sú všade rovnaké a odlišnosti sú obvykle viditeľné len pre administrátora.
Samozrejme, nič nie je dokonalé. Samotné jadro Linuxu je veľmi stabilné a nepadá a ani nezamŕza. Avšak nie všetky ostatné programy až také stabilné sú a niekedy sa stane, že nám niečo predsa len padne. Linux má však veľmi dobrú používateľskú podporu, či už v diskusných kluboch alebo priamo u autorov jednotlivých programov. Tí radi a rýchlo odpovedajú, lebo používatelia sú ich najlepší testovači. Takže chyby sa rýchlo opravujú a na novšiu a stabilnejšiu verziu netreba nikdy dlho čakať. Najbežnejšie aplikácie s veľkou používateľskou základnou sú preto dobre odladené a spoľahlivé. Iným nedostatkom, ktorý je však čím ďalej tým menej významný, je niekedy nedostatočná podpora hardvéru. Problém spočíva v tom, že mnohí výrobcovia odmietajú zverejniť charakteristiky svojich výrobkov, a tak vývojári sa musia často spoliehať len na svoju šikovnosť a skúsenosti. V posledných dvoch-troch rokoch sa však situácia veľmi zmenila a závažné problémy pri inštalácii sú skôr výnimkou.
myslim, ze trochu klamesv
Dovolis mi nesuhlasit?
vratme sa spat
Kym odpoviem
Kym odpoviem, rad by som sa spytal: Na moj text dosli tri odpovede od Anonyma a jedna od YaDa. Je mozne, ze ide o jednu osobu. Daj mi prosim Ta vediet, ci ano ano, alebo nie.
Zacal som tu viest tri diskusie s troma ludmi na tri rozne temy, ale teraz mam pocit, ze ide o jednu osobu, a teda o jednu temu. Iste uznas, ze za takychto podmienok sa mi tazko zmysluplne reaguje.
Ak je to naozaj tak, tak navrhujem, aby sme zrusili posielanie anonymnych komentarov, lebo to vedie zjavne k chaosu. Viem si predstavit, ze niekto omylom odpovie bez prihlasenia. Partneri v dialogu su potom zmateni.
-- ms
re
Tučniak
Áno, súhlasím, táto óda
Akceptujem
Re:Myslim, ze trochu klames
Forkovanie
re
V tom je to
V tom je prave ten trik. Ak skonci komercny program, firma ma problem. Ak skonci otvoreny projekt a ty ten softver potrebujes, nic ti nebrani v jeho oziveni. Ved mas zdrojaky. Takto kedysi davno skoncil projekt ncsa servera. Chytili sa toho ini, a mame Apache.
-- ms
re
A ked sa nechytia...
Bavili sme sa o roztriestenosti komunity a vytvarani oprav, ktore vyhovuju komunite a nie "zakaznikovi".
Potom uz neostava nic ine len zaplatit cloveka/ludi, kt. to za mna urobia a to je sakra drahe lebo sa uz jedna o sw na zakazku. Pri tomto modeli sa uz nikto o "zakaznika" nestara, nema dovod.
Sry uz zasa davam blbe otazky.
A ked sa nechytia...
re: a ked sa ...
To bol viac menej modelovy priklad...
Prechod na iny soft resp. konverzia udajov moze byt velmi draha zalezitost a pokial nemas v predmete podnikania vytvaranie softveru, nemozes zamestnat studentika.... Nedokazes ho skontrolovat a on nemusi byt schopny... Ale to su skor otazky typu, co robit, ked sa vsetko po...
Otazka znie skor: Co skor skrachuje? Firma alebo otvoreny projekt. Co je silnejsia motivacia? Peniaze alebo kamartske vztahy?
Co skor skrachuje? To iste
Co skor skrachuje? To iste zavisi od mnohych faktorov. Otvoreny projekt na svoj uspech potrebuje pouzivatelov – ak teda je program uzitocny, urcite sa pouzivatelia najdu a potom iste aj vyvojari. Ze tisice otvorenych projektov skrachovali, to problem nie je, lebo tisice inych uspesne prezili. Bezna linuxovska distribucia mnoho stoviek programov z tych nauspesnejsich obvykle obsahuje – a tam obavu o zanik projektu mat netreba. A keby aj projekt zanikol, ak je program uzitocny, niekto sa ho urcite chyti, ved su dostupne zdrojaky.
Historia Netscapu je prikladom. Firma Netscape v devatdesiatych rokoch velmi vyznamne prispela k rozsireniu pouzivania Internetu. Ked si potencial Internetu uvedomili aj v Microsofte, Netscape ako firmu v podstate zlikvidovali tym, ze zaradili Internet Explorer ako sucast systemu. Firma vsak kod svojho prehliadaca otvorila a postupne sa z neho vyvinul Firefox, ktory dnes Exploreru uspesne konkuruje.
Osobne si myslim, ze krach firmy ma pre pouzivatela ovela horsie dosledky ako pripadny zanik otvoreneho projektu. Ten totiz mozno ozivit, firmu vsak nie.
Tato diskusia je vsak nie o firmach, ale o pouzivani otvoreneho SW na skolach. Tu ide o bezne, masovo pouzivane programy – a o ich prezitie bezpochyby netreba mat obavu.
-- ms
presne
Suhlas v ramci zamerania na OSS pre skoly.
Aj zaniknutu firmu mozno ozivit resp. kupit jej patenty, ale s projektom to ide ovela ovela lahsie.
software patenty su zase
re
Inak pravdepodobne som mal pouzit slovo technologia namiesto patenty...
Ale stalo sa .. Co uz.
ale vobec neklame
licencie sa predsa vyvijaju prostredim v akom su, a existuje ich vela,
licencia dokazu riesit velmi vela problemov, hlavne relavantnych pre pouzivatelov licencie.
samozrejme, ze sa to nestane na 99%, kedze sa moze stat, ze zrazu vsetci vyvojari open source sa na to vykaslu, ale to je asi jediny argument. Vzdy budu existovat slobodne distribucie a knim aj slobodne updaty.
no ale licenciu aplikovat mozes, do GPL mozes pripajat napriklad LGPL a pod LGPL existuje aj propietarny softver. Zakladny rozdiel je v copyleft a copyright licenciach. Fakt argument o datach je velmi slaby, existuju ISO standardy pre dokumenty ODF a PDF, a to je ako keby si povedal, ze firmy co maju manazment 9001 zrazu nebudu fungovat.
preco by nebolo? nasa komunita sa taketo riesenia snazi poskytovat a tym ze ho chces pouzivat, mozes prispiet tym ze budes navrhovat a pomahat ho tvorit. Ci budeme ucit z knizky umelu inteligenciu z roku 73 alebo sa pozrieme realite do oci?